Hlavné menu:
Základy najstaršieho kostola v obci položili občania Modry samy, a taktiež za pomoci barónky Terézie Vandernadlhovej. Išlo o malú drevenú kaplnku zasvätenú svätému Štefanovi. Bola postavená v roku 1767 na pahorku za potokom oproti dnešnému kostolu. V roku 1809 kaplnka pri požiari zhorela, no občania ju opäť obnovili a v roku 1817 pristavali ku kaplnke vežu. 15. októbra 1834 postihlo obec zemetrasenie, pri ktorom bol kostol zdemolovaný. O tri roky neskôr sa obnovil a pristavala sa k nemu i sakristia. Pred úplným zrútením kostol zachránili i čiastočné opravy v rokoch 1861, 1862, ale i v roku 1869.
Od roku 1918 až do roku 1933 sa na kostole neurobili žiadne väčšie opravy a nariadením okresného úradu zo dňa 18. októbra 1940 bol kostol zatvorený. Nakoľko už svojou veľkosťou tento kostol nepostačoval požiadavkám obce, začalo sa v roku 1940 s jeho zámenou.
Občania sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok. V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko. Prvá svätá omša v novom kostole sa slúžila 26. decembra 1943.
Čo sa týka
architektúry kostola, je postavený v secesnom podaní neogotických prvkov.
Je jednoloďový s presbytériom, ktoré je zakončené polygonálným
uzáverom a predstavanou vežou. Na čelnej strane veže sa nachádza
plastický kríž.
V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. Výsledkom bola nová elektroinštalácia, výmena okien, vzduchotechnika a maľba. Boli odstránené bočné oltáre a kazateľnica, ktoré žiaľ nemali umeleckú hodnotu.
O rok neskôr, hodinu pred štedrou večerou, sa nešťastnou náhodou rozšíril v kostole požiar. Príčinou požiaru bolo betlehémske svetlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v interiéry. Zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba. Občania obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok „Troch kráľov“, t. j. 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole. Hnacou silou rýchlych opráv boli najmä blížiace sa kňazské rekolekcie, ktoré sa tu konali 25. januára za účasti 20 kňazov.
V roku 1999 sa na podnet
vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej obnove
chrámu. Predovšetkým si túto obnovu vyžiadala svätyňa, ale i sakristia.
Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár podľa znalcov
nemal žiadnu umeleckú hodnotu. Bol síce vymenený za nový, no obraz
patrónky chrámu, umiestnený v patroceniu zostal zachovaný. Celá svätyňa
je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom, ambónou
i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného
z Chorvátska. K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne
z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené
4 konsekračné kríže. Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej
sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a
sociálne zariadenie. Posviacka a konsekrácia chrámu bola vykonaná 31. mája
1999 košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Koncom roka sa ešte
previedla plynofikácia kostola.
Vyše 600 rokov patrila obec Modra nad Cirochou ako filiálka pod farnosť Dlhé nad Cirochou. Významný bol rok 2006, keď sa tu zriadila samostatná farnosť. Našim prvým správcom farnosti a duchovným otcom je dekan JCLic. PaeDr. František Dudo.
V roku 2009 sa opäť obnovili
v kostole maľby. Hlavnou príčinou týchto opráv boli blížiace sa oslavy
významných udalostí v dedine. Prvou boli oslavy 10. výročia konsekrácie
kostola, pri ktorej biskup Mons. Stanislav Stolárik posvätil zrekonštruovaný
chrám. A druhou udalosťou bola kňazská vysviacka Mgr. Jozefa Harvana. Dňa
21. júna 2009 tu slúžil svoju prvú svätú primičnú omšu.
O náboženský život veriacich v Našej obci sa starali nasledovní duchovní otcovia:
nad Cirochou)