Barokový rímsko – katolícky kostol sv. Štefana uhorského panovníka
Základy najstaršieho kostola v obci položili občania Modry samy, a taktiež za pomoci barónky Terézie Vandernadlhovej. Išlo o malú drevenú kaplnku zasvätenú svätému Štefanovi. Bola postavená v roku 1767 na pahorku za potokom oproti dnešnému kostolu. V roku 1809 kaplnka pri požiari zhorela, no občania ju opäť obnovili a v roku 1817 pristavali ku kaplnke vežu. 15. októbra 1834 postihlo obec zemetrasenie, pri ktorom bol kostol zdemolovaný. O tri roky neskôr sa obnovil a pristavala sa k nemu i sakristia. Pred úplným zrútením kostol zachránili i čiastočné opravy v rokoch 1861, 1862, ale i v roku 1869.
Od roku 1918 až do roku 1933 sa na kostole neurobili žiadne väčšie opravy a nariadením okresného úradu zo dňa 18. októbra 1940 bol kostol zatvorený. Nakoľko už svojou veľkosťou tento kostol nepostačoval požiadavkám obce, začalo sa v roku 1940 s jeho zámenou.
Rímsko – katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Občania sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok. V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko. Prvá svätá omša v novom kostole sa slúžila 26. decembra 1943.
Čo sa týka architektúry kostola,
je postavený v secesnom podaní neogotických prvkov. Je jednoloďový
s presbytériom, ktoré je zakončené polygonálným uzáverom a predstavanou
vežou. Na čelnej strane veže sa nachádza plastický kríž.
V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. Výsledkom bola nová elektroinštalácia, výmena okien, vzduchotechnika a maľba. Boli odstránené bočné oltáre a kazateľnica, ktoré žiaľ nemali umeleckú hodnotu.
O rok neskôr, hodinu pred štedrou večerou, sa nešťastnou náhodou rozšíril v kostole požiar. Príčinou požiaru bolo betlehémske svetlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v interiéry. Zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba. Občania obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok „Troch kráľov“, t. j. 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole. Hnacou silou rýchlych opráv boli najmä blížiace sa kňazské rekolekcie, ktoré sa tu konali 25. januára za účasti 20 kňazov.
V roku 1999 sa na
podnet vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej
obnove chrámu. Predovšetkým si túto obnovu vyžiadala svätyňa, ale
i sakristia. Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár
podľa znalcov nemal žiadnu umeleckú hodnotu. Bol síce vymenený za nový, no
obraz patrónky chrámu, umiestnený v patroceniu zostal zachovaný. Celá
svätyňa je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom,
ambónou i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného
z Chorvátska. K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne
z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené
4 konsekračné kríže. Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej
sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a
sociálne zariadenie. Posviacka a konsekrácia chrámu bola vykonaná 31. mája
1999 košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Koncom roka sa ešte
previedla plynofikácia kostola.
Vyše 600 rokov patrila obec Modra nad Cirochou ako filiálka pod farnosť Dlhé nad Cirochou. Významný bol rok 2006, keď sa tu zriadila samostatná farnosť. Našim prvým správcom farnosti a duchovným otcom je dekan JCLic. PaeDr. František Dudo.
V roku 2009 sa
opäť obnovili v kostole maľby. Hlavnou príčinou týchto opráv boli
blížiace sa oslavy významných udalostí v dedine. Prvou boli oslavy
10. výročia konsekrácie kostola, pri ktorej biskup Mons. Stanislav Stolárik
posvätil zrekonštruovaný chrám. A druhou udalosťou bola kňazská
vysviacka Mgr. Jozefa Harvana. Dňa 21. júna 2009 tu slúžil svoju prvú
svätú primičnú omšu.
O náboženský život veriacich v Našej obci sa starali nasledovní duchovní otcovia:
- farár Jakub Moyses – 1760 – 1771 (je pochovaný v krypte sv.
Joachima a sv. Anny v Dlhom
nad Cirochou)
- farár Michal Schluchten – 1771 – 1778
- dekan Ján Mozoli – 1778 – 1782
- farár Alexander Almásy – 1782 – 1805
- kaplán Matúš Guth – 1805
- kaplán Martin Jarabin – 1805
- dekan Ján Spavelko – 1805 – 1845
- kaplán Ján Rakovszký – 1845 – 1861
- farár Ján Pusztay – 1861 – 1876
- farár Andrej Harmorszký – 1876 – 1898
- farár Alexander Uhrinovič – 1898
- farár Augustín Hornyák – 1898 – 1906
- dekan Viktor Székey – 1907 – 1926
- farár Robert Miko – 1926 – 1927
- dekan Štefan Fillya – 1927 – 1945
- dekan Ján Tomko – 1945 – 1995 (je pochovaný na cintoríne v Dlhom nad Cirochou)
- kaplán Miroslav Gabzdil – 1992 – 1994
- kaplán Jozef Hvišč – 1994 – 1995
- farár Štefan Farkaš – 1995 – 1999
- kaplán Štefan Ružbarský – 1997 – 1998
- kaplán Jaroslav Klič – 1998 – 1999
- farár Marko Makai – 1999 – 2003 (zomrel v roku 2013)
- kaplán Martin Harčár – 1999 – 1999
- kaplán Andrej Spišák – 2000 – 2003
- kaplán Slavomír Bakoň – 2003 – 2006
- dekan František Dudo – 2003 – 2006
- dekan František Dudo – 2006 (prvý správca farnosti v Modre nad Cirochou)